Polyamoria

Vo svojej ideálnej podobe polyamoria znamená 'účasť na viacerých ľúbostných, dlhodobých sexuálnych vzťahoch, z ktorých každý stojí na otvorenej komunikácii, úprimnosti a vzájomných dohodách'. Hoci pre niekoho zvonka môže polyamoria znieť ako jednoduchý spôsob, ako mať viacero vzťahov naraz, v skutočnosti ide o pomerne náročný proces s pravidlami a povinnosťami - presne ako pri akomkoľvek inom ľúbostnom vzťahu. Ak hľadáš swingovanie alebo spôsob, ako sa vyhnúť intimite, toto to určite nie je; ide tu o oveľa viac než len o sex. Pozrieme sa, ako tento životný štýl v skutočnosti vyzerá, nahliadneme do histórie, vymedzíme pravidlá hry a potom prejdeme výhody aj dôsledky takéhoto vzťahu.

Definícia

Slovo 'polyamoria' vzniklo spojením gréckeho 'poly', čo znamená mnoho, a latinského 'amor', čo znamená láska. Tento model zvyčajne zahŕňa väčšinu foriem alternatívneho životného štýlu a sexuálnych orientácií. Polyamorní ľudia vytvárajú malé intímne skupiny, v ktorých často, ale nie nevyhnutne, majú ľudia sexuálny vzťah aj s ďalšími osobami v skupine.

Polyamorný vzťah definuje to, že každá osoba v ňom plne vie o všetkých ostatných v skupine a súhlasí s ich prítomnosťou. Ľudia v skupine môžu, ale nemusia žiť v jednej domácnosti. Sex s ľuďmi mimo skupiny (pokiaľ nie je dohodnuté inak) sa stále považuje za podvádzanie.

Polyamoria sa od ‘swingovania’ líši tým, že pri swingovaní neexistuje s ľuďmi mimo hlavného vzťahu žiadne iné puto okrem sexu (a možno priateľstva). Polyamoriu opisujú aj výrazy 'zámerná nemonogamia' alebo 'zodpovedná nemonogamia'.

Bližší pohľad

Polyamorné vzťahy môžu mať veľa rôznych podôb a môže sa na nich podieľať takmer akákoľvek predstaviteľná kombinácia mužov a žien. Medzi bežnejšie kombinácie patria: dve osoby jedného pohlavia a jedna osoba druhého (možno - ale nie nevyhnutne - jedna homosexuálna a jedna bisexuálna osoba spolu s treťou), a dve osoby jedného pohlavia s tromi alebo viacerými osobami druhého pohlavia (opäť možno s prvkom homosexuality alebo bisexuality). Zoznam kombinácií je takmer nekonečný; no pre ľudí v skupine je skutočne dôležitá kvalita vzťahu s ostatnými v nej.

Aby sme to trochu zjednodušili, ľudia žijúci týmto štýlom majú zvyčajne jednu hlavnú polovičku a ostatné vzťahy sú až za tým prvým. Tieto úrovne vzťahov sa zvyčajne označujú ako primárne, sekundárne a terciárne.

Primárne vzťahy predstavujú najužšie puto, najvyššiu úroveň intimity a najväčšiu príťažlivosť, citovú zaangažovanosť a mieru pozornosti. Ľudia v primárnom vzťahu zdieľajú životnú cestu, životné ciele, osobné hodnoty, rodičovstvo, osobné financie aj bývanie, a z hľadiska celoživotného záväzku sa takýto vzťah veľmi podobá tradičnému manželstvu.

Sekundárne vzťahy sú veľmi podobné primárnym, ale venuje sa im menej času/energie a majú nižšiu prioritu. Sexualita a citová podpora sú stále veľmi silné, no záväzkov je menej v oblastiach, ako sú životné ciele či osobné financie.

Terciárne vzťahy vznikajú s ľuďmi, ktorí sa v podstate považujú za 'prijateľné osoby zvonka.' Spoločne strávený čas je minimálny, dokonca sporadický, a hoci môže existovať silné citové a sexuálne puto, táto osoba sa nepovažuje za stálu súčasť vlastného života.

Existujú aj komunity alebo siete polyamorných ľudí, ktorí žijú v otvorených vzťahoch s mnohými ľuďmi z danej komunity.

Polyamoria sa od swingovania výrazne líši tým, že swingovanie sa sústreďuje na sexuálnu zábavu - fyzickú stránku vzťahu, kým polyamoria sa viac zameriava na citovú stránku a (v skutočnosti) nemusí sex vôbec zahŕňať. Polyamorní ľudia sa popri akomkoľvek sexe zvyčajne silno angažujú citovo, kým pri swingovaní sa ľudia voči sebe dlhodobo zaväzujú citovo (aj prakticky) oveľa menej.

V praxi sa tieto životné štýly do veľkej miery prekrývajú, ale ako všeobecné vodítko sú uvedené rozdiely podľa ľudí z oboch skupín presné. Zaujímavosťou je, že sa občas nájdu swingerské páry, ktoré časom prešli k polyamorii, pretože túžili po väčšej intimite s konkrétnymi ľuďmi, s ktorými mali sex.

História

V biológii je už dávno známe, že sexuálna monogamia sa v prírode vyskytuje zriedka, ak vôbec; v skutočnosti je to prevažne ľudská spoločenská konvencia. Napríklad vo svete vtákov, dokonca aj medzi druhmi, ktoré ‘tvoria pár na celý život’, môže značnú časť mláďat - u niektorých druhov viac ako tretinu - splodiť iný samec než ‘partner na celý život’ samice. To znamená, že spermie iného samca oplodnili niektoré vajcia v jednej znáške. To jasne ukazuje, že aj niektoré druhy, ktoré sa predtým považovali za monogamné, sú v skutočnosti sexuálne aktívne aj s partnermi mimo svojho stáleho páru!

Okrem toho sú samce všetkých druhov tvorcami spermií - a tých je ľahké vytvoriť veľa. Vajíčka sa naopak tvoria ťažšie a menej často, čo môže pomôcť vysvetliť, prečo sú ženy pri výbere toho, s kým budú, často prieberčivejšie ako muži - a prečo majú zvyčajne väčší sklon vnímať sex a lásku ako ‘jeden balík’ a hľadať istotu pre výchovu svojho potomstva.

Takmer jedinečný prístup ľudí k monogamným vzťahom môže pomôcť vysvetliť, prečo je pre nás také ťažké ich udržať - možno to jednoducho nie je v našej povahe!

Zaujímavé je, že polyamoria existuje odvtedy, odkedy existujú písomné dejiny. Dôkazy v podobe rezieb na chrámoch v Ázii a výjavov na keramike zo starovekej Európy a Južnej Ameriky ukazujú, že takéto usporiadanie existuje doslova tisíce rokov. A hoci moderná západná kultúra uprednostňuje monogamiu, mnohé spoločnosti v priebehu dejín pripúšťali vzťahy s viac ako jedným partnerom.

Zásady

Jedným z najmätúcejších aspektov polyamorie je otvorenosť ‘pravidiel’. Keďže každá situácia je iná, v každej platia iné konkrétne zásady. Pravidlá sú naozaj špecifické pre každú skupinu.

Napriek tomu existujú všeobecne uznávané zásady. Hoci o všetkých nasledujúcich sa dá diskutovať, uvádzame tu niektoré z tých najvýraznejších. Treba mať na pamäti, že ide o ideály a nie všetky polyamorné vzťahy ich dodržiavajú v plnej miere. Cieľ je však prakticky rovnaký - zdravé, šťastné a naplňujúce sexuálne a citové vzťahy.

Súhlas a otvorená komunikácia

Najdôležitejším faktorom v polyamornom vzťahu je súhlas všetkých zúčastnených, počnúc tvojou hlavnou polovičkou, s tým, aby do skupiny pribudol niekto ďalší. Ak nová osoba nie je vítaná, vzťah s ňou nemožno pridať. Zjednodušene povedané, všetko, čo každá strana robí, pokiaľ ide o vzťahy s niekým novým, sa vyloží na stôl a prediskutuje, zvyčajne dôkladne, ešte predtým, ako dôjde k akémukoľvek fyzickému kontaktu.

Aj v rámci skupiny v jej súčasnom zložení musí prebiehať veľa komunikácie. Ako v každom úspešnom monogamnom vzťahu je komunikácia kľúčová - a keďže polyamorné vzťahy sú zložitejšie, vyžadujú si jej ešte viac. Je tiež nevyhnutné udržiavať komunikáciu otvorenú, aby sa dali riešiť nezhody. Keď niekto prekročí hranicu, musí existovať dostatočné porozumenie na to, aby sa spôsobená škoda dala napraviť.

Lojalita a vernosť

Pre úplnosť to treba uviesť - podvádzanie je jednoducho neprijateľné. Polyamorné vzťahy sú stále vzťahmi lojality a vernosti v rámci dohodnutej skupiny, takže v tomto ohľade sa polyamoria od monogamie nijako nelíši.

Vzájomná podpora

Tento ideál vyžaduje, aby každá strana rešpektovala všetky ostatné osoby v skupine aj vzťahy, ktoré medzi sebou majú. Základnou dohodou je, že súperenie sa obmedzí na minimum a že každá osoba v skupine rešpektuje rolu a miesto ostatných v hierarchii.

Bez majetníckosti

Polyamorní ľudia sa zhodujú v tom, že obmedzovanie citovo záväzných vzťahov ohrozuje dôveru, pretože ju núti byť podmienenou. Veria, že keď ľuďom, ktorých miluješ, naozaj dôveruješ, ty aj oni môžete milovať otvorenejšie a naplno, s menším strachom zo straty alebo zo zrady dôvery.

Aj táto oblasť je do veľkej miery vecou individuálneho výkladu. Niekedy jedna osoba prijme ďalšie vzťahy, kým druhá nie. Pri takom množstve možných variácií je dôležité vedieť, že jasne vymedziť zásady konkrétneho vzťahu je nevyhnutné. Čím menej majetníckosti uplatňuješ, tým otvorenejšie môžu vzťahy byť - no v praxi je takmer vždy jedna osoba majetníckejšia ako ostatné. Tu opäť prichádza na rad komunikácia.

Výhody

Polyamorní ľudia uvádzajú viacero výhod:

Sexuálna rozmanitosť - Ťažko obísť to, čo by väčšina označila za jednu z hlavných výhod polyamorie, a to mať viacero ľudí, s ktorými môžeš mať sex. Čisto z hľadiska fyzických potrieb môže sexuálny prístup k viac ako jednej osobe predĺžiť životnosť vzťahov, najmä keď sa sexualita rozvíja vo viacerých smeroch súčasne. Každá osoba môže slobodnejšie skúmať celú škálu svojich záujmov a svojej sexuality, bez toho, aby tlačila konkrétnu polovičku do účasti. Takto sa môže každý vzťah stať naplňujúcejším a zábavnejším v tom, čo je preň dôležité.

Hlbšie nesexuálne vzťahy - Keď sa objaví hlboké priateľstvo, niektoré monogamné vzťahy sa pre žiarlivosť dostanú pod tlak, aj keď v tom nie je žiaden sex! V polyamornom usporiadaní sa takéto priateľstvá najčastejšie plne prijímajú a dokonca vítajú. Takto možno naplniť mnohé nesexuálne potreby bez nutnosti sexuálneho kontaktu.

Osobný rast - Život v takomto usporiadaní ti môže otvoriť oči pri mnohých stránkach vlastnej osobnosti, ktoré ti doteraz možno unikali. Žiarlivosť, osobné hranice, vzťahy a sexualita - v polyamornom vzťahu sa všetky tieto témy dostanú do ostrého svetla. Ich riešenie môže byť cestou k obrovskému osobnému rastu, čo je jedna zo skutočných výhod akéhokoľvek vzťahu.

Širšia sieť podpory - Keď príde na praktickú stránku vzťahu, sedí sem príslovie ‘viac rúk, viac zmôže’. Či už ide o domáce práce, viacero príjmov alebo výchovu detí - mať okolo seba širšiu rodinu uľahčuje mnohé úlohy, čo môže potvrdiť ktokoľvek, kto vychováva dieťa bez pomoci. Monogamná rodina sa pri takejto každodennej pomoci zvyčajne spolieha na tety, strýkov, starých rodičov a bratrancov či sesternice. Polyamorné rodiny môžu robiť presne to isté, ale v rámci samotnej nukleárnej rodiny.

Udržať iskru - Mnohým z nás je známe úsilie, ktoré vkladáme do nových vzťahov a do toho, aby sme upútali a udržali pozornosť druhej osoby. Keď to opadne a vzťah zovšednie, často nám tieto veci pripomenie práve prestávka od seba navzájom (alebo podobná udalosť). Podľa mnohých polyamorných ľudí môžu ďalšie vzťahy tieto iskry naozaj udržiavať pri živote, pretože energia nového vzťahu býva trochu nákazlivá. Umocňuje to aj neustály pohyb v usporiadaní s viacerými ľuďmi, ktorý tiež pomáha, aby veci pôsobili 'sviežo'.

Dôsledky

Medzi najvážnejšie výzvy polyamorie patrí:

• Odnaučiť sa veľkú časť spoločenského podmienenia a predsudkov, aby táto zložitá forma vzťahu mohla fungovať.
• Vyrovnávať sa s veľkým negatívnym spoločenským tlakom zo strany monogamnej väčšiny v západnej kultúre.
• Vyrovnávať sa s pocitmi žiarlivosti a majetníckosti.
• Budovať takú úroveň dôvery a rešpektu, ktorá môže prevyšovať to, čo poznáš z monogamných vzťahov.
• Zlepšovať svoje komunikačné zručnosti v otázkach osobných hraníc, túžob a potrieb - a to všetko v kontexte vzťahu.
• Viac osobných problémov (batožiny), nie menej, pretože každý človek si nesie svoju batožinu - a ak máš vzťah s viac ako jednou osobou, znamená to citovo podporovať viac ako jedného človeka.

Na záver

S dôkladným premyslením a pozornosťou, ako aj s veľkým kusom osobného rastu, môže polyamorný vzťah priniesť veľa výhod tým, ktorým monogamia jednoducho ‘nesedí’. Keď máš vlastnú žiarlivosť pevne pod kontrolou a vybuduješ potrebnú dôveru, polyamoria môže fungovať veľmi dobre a viesť k šťastnému, naplnenému životu. Nepríde to však bez veľkého množstva práce a úsilia, pretože dovoliť milovanej osobe milovať (popri tebe) aj niekoho iného sa ľahšie povie, ako urobí. Okrem toho tu stále ostávajú spoločenské a kultúrne dôsledky, s ktorými sa treba vyrovnať - čo povieš svojej rodine a ako bude odteraz vyzerať vianočná večera?

Rozhodnutie, či žiť v polyamornom vzťahu, je čisto individuálne. Má významné výhody, ale aj skutočné výzvy, ktoré treba zvládnuť, aby všetko úspešne fungovalo. Vzdávame uznanie každému, kto sa snaží nájsť väčšie šťastie v tejto forme otvoreného, milujúceho vzťahu, a dúfame, že tento článok pomôže tým, čo o nej vedia menej.