Nastal môj čas? - Pre ňu
Každá žena si túto otázku kladie sama sebe a často aj iným, vrátane mňa. Odpoveď je zvyčajne oveľa zložitejšia, než sa zdá.
Biológovia definujú pohlavnú zrelosť ako bod, v ktorom je organizmus schopný rozmnožovať sa. To sedí na trávu, červy či vtáky a možno aj na väčšinu cicavcov. Pre ženu je však takýto opis nedostatočný. Akoby z neho vyplývalo, že len čo sa začne menštruácia, je čas. V niektorých kultúrach sa to tak naozaj považuje. No v tých kultúrach, kde sa materstvo očakáva približne od štrnástich rokov, hrozí dievčatám v tehotenstve a pri pôrode oveľa vyššie riziko vážnych komplikácií, ba až smrti. Už to samo osebe by nám malo niečo povedať. Pozrime sa na zmeny potrebné na to, aby bola žena pohlavne zrelá, z troch strán: fyziologickej, psychologickej a spoločenskej.
Fyziológia
Prvým znakom dozrievania býva zvyčajne opuchnutie dvorca - širšej časti bradavky - a začiatok rastu prsníkov. O niekoľko mesiacov neskôr príde prvá menštruácia a potom naplno puberta. Zmeny v tele sú oveľa rozsiahlejšie a trvajú oveľa dlhšie, než si väčšina ľudí uvedomuje.
Na začiatku puberty je vagína pomerne tuhý, nepoddajný orgán. Jej stena má hrúbku len niekoľkých vrstiev buniek a ľahko sa nenaťahuje. Ešte ani netvorí prirodzenú lubrikáciu, ktorú má zrelá žena vždy a ktorá sa pri sexuálnom vzrušení prudko zvyšuje. Asi o päť rokov neskôr (prinajmenšom) je to úžasne pružný orgán - hrubý, silný a schopný zvládnuť pôrod dieťaťa. Boky sú spočiatku úzke a panva sa ešte nesploštila ani nerozšírila, ako je to typické pre ženské telo. Klitoris je skrytý pod svojou predkožkou, ale jeho špičku môžeš vidieť a nahmatať tam, kde sa hore spájajú vnútorné pysky.
Hormonálne zmeny v našom tele spôsobujú vývoj primárnych a sekundárnych pohlavných znakov a vytvárajú plne vyvinuté ženské telo. Prestavba hormonálnej rovnováhy z detskej na dospelú trvá niekoľko rokov. Sprievodné telesné znaky sa tiež stále menia. Určiť, kedy sa táto hormonálna zmena skončila, je ťažké a v neskorších fázach to možno ani nie je veľmi podstatné. Vo všeobecnosti platí, že keď je menštruácia celkom pravidelná a nespôsobuje viac než nepohodlie, hormóny našli rovnováhu. Rast však môže stále pokračovať. Mne po 20. narodeninách narástli prsia o celú veľkosť košíka. Iné ženy to zažívajú tiež - s prsiami aj s inými časťami tela.
Rast v období dospievania si vyžaduje živiny - veľa živín. Aj keď už možno nerastieš tak, ako to bežne chápeme, jednotlivé orgány sa vyvíjajú (prsia, maternica, vagína, ochlpenie); mení sa stavba kostí, vyvíjajú sa kĺby a telo nadobúda výrazne ženské črty.
Riziká sexu v tomto období sú veľmi vysoké. Ak je nepravidelná menštruácia, je nepravidelná aj ovulácia. Ak sa žena rozhodne začať sexuálny život už v ranom dospievaní, musí antikoncepciu používať o to starostlivejšie, pretože načasovanie rizika sa prakticky nedá určiť. Niektoré ženy neovulujú každý mesiac; iné ovulujú niekoľkokrát za mesiac; u niektorých sa ovulácia začína v jednom vaječníku a v druhom nie. Vždy počítaj s tým, že môžeš otehotnieť.
Ak otehotnieš skôr, než sa skončí tvoj vlastný vývoj, nastane súboj o živiny. Tie isté živiny, ktoré potrebuješ na zdravé kosti a kĺby, potrebuje aj dieťa, aby sa normálne vyvíjalo a narodilo sa zdravé. To je jeden z dôvodov, prečo mladistvé matky často rodia deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou alebo predčasne. V tomto súboji prehrávajú obe strany. Matka sa nevyvíja prirodzene a dieťa tiež nie. Tehotenstvo v tínedžerskom veku si vyžaduje špecializovanejšiu starostlivosť než tehotenstvo dospelej ženy a vždy by ho mala sprevádzať starostlivo naplánovaná strava. Tehotné tínedžerky najviac potrebujú včasnú lekársku starostlivosť a najmenej často ju vyhľadávajú.
Ako sa vyvíjajú primárne pohlavné orgány, vagína už pomerne skoro dokáže prijať penis. Akokoľvek šokujúci môže byť tvoj prvý dotyk penisu, v skutočnosti je dosť malý v porovnaní s hlavičkou dieťaťa. Vagína môže byť pripravená na sex, no nie na jeho zásadný následok - pôrod. Pôrod sa môže skončiť vynúteným cisárskym rezom, rozsiahlou epiziotómiou alebo trvalým poškodením tvojich pohlavných orgánov.
Počas tehotenstva prichádza v tvojom tele k ďalšiemu veľkému posunu v pomere hormónov. Keďže sa hormóny od začiatku puberty nikdy neustálili, do ostatných častí tela prichádzajú protichodné signály. Prsia dostali pokyn rásť, no skôr než stihli narásť, dostávajú pokyn prestať rásť a začať tvoriť mlieko. Signály na zmenu stavby kostí sa nedajú naplno uskutočniť, keď sa zmenia na rast ďalšieho tela v tvojej maternici. Spolu s odčerpávaním živín to môže matke spôsobiť celoživotné problémy. Kĺby sa v dospievaní stále formujú a teraz musia niesť nevyváženú záťaž, na ktorú nie sú pripravené. Možné telesné problémy nesúvisia so samotným sexuálnym životom, ale s jeho prirodzeným, prírodou zamýšľaným výsledkom - tehotenstvom.
Psychológia
Psychologickým následkom skorého začiatku sexuálneho života sa venuje najmenej pozornosti, hoci môžu byť najškodlivejšie. Každá sexuálne aktívna žena môže otehotnieť zakaždým, keď do seba prijme penis. Je pravdepodobné, že každá žena, ktorá toto číta, si pri každej návšteve toalety skontroluje nohavičky. Čo z nás vyteká a čo to môže znamenať? Každá z približne 400 menštruácií, ktoré každá z nás zažije, je možným dôvodom na obavy. Ak sa snažíme otehotnieť, bojíme sa uvidieť malé červené škvrnky; ak dúfame, že k tehotenstvu nedošlo, vítame ich zo srdca. Akokoľvek sa sťažujeme a niekedy aj naozaj trpíme počas menštruácie, každý mesiac je to veľmi vítaná udalosť. Ak nepríde, je to oveľa horšia správa.
Som si istá, že každá žena, ktorá mala niekedy prvýkrát vaginálny sex, si na druhé ráno najprv pomyslí: "Čo ak som tehotná!" Tak to bolo aj u mňa (hoci som sa považovala za úplne pripravenú) a tak je to u každej ženy, ktorej som sa na to kedy pýtala. (Sekretárka kliniky práve priniesla kôpku papierov a ja som sa jej spýtala, čo jej prvé napadlo deň po strate panenstva. Rovnaká odpoveď!) A táto otázka sa opakuje každý deň, kým nepríde ďalšia menštruácia. V 26 rokoch je to bežná súčasť života ženy a možné kroky a následky už máme pravdepodobne premyslené. V 16 rokoch je to hrozné bremeno. S každým ďalším dňom ťaží viac, až kým neuvidíme škvrnky, a ak meškajú dva dni, je to bremeno ešte ťažšie.
Jedna mladá žena z tohto webu, ktorá si na túto stránku ženského života ešte zvyká, mi každý mesiac pošle e-mail v duchu: "Myslím, že to malo prísť už včera!!!; mám strach." To je obrovské bremeno pre tínedžerku, ktorá sa ešte len učí, kam vo svete patrí a ako zvládať nespočet ďalších vecí, ktoré k životu ženy patria. Pre niektoré je každý mesiac mučivým čakaním. Odvádza to pozornosť a energiu, ktoré by sa dali užitočnejšie využiť na prípravu na život. Skutočnou iróniou je, že mnohé mladé ženy majú sex pre uspokojenie niekoho iného, zatiaľ čo samy ešte nevedia, aký je to pocit mať orgazmus.
V mojom prípade sme sa s kamarátkou obe rozhodli, že "je čas", a začali sme sa pripravovať na to, že svojich chlapcov zvedieme "až do konca." Mali sme pätnásť a už nás unavovalo, že nám stále hovoria, aby sme si chránili panenstvo. Niekoľko mesiacov sme sa trápili a jediné uspokojenie nám prinášala masturbácia doma, až sme usúdili, že to nestojí za to. Moja staršia sestra aj teta (obe nám s prípravami pomáhali, kupovali vaginálny gél, kondómy a podobne) nás pred týmito následkami varovali. Prvý mesiac, keď som sa neustále netrápila, či menštruácia príde, bol ako znovuzrodenie. Zistili sme tiež, že si môžeme pomáhať navzájom, ale to je iná téma.
O niekoľko rokov neskôr som naozaj začala sexuálne žiť a odvtedy ma to veľmi teší. Tlak rovesníkov sme takmer nepociťovali - okrem tlaku jedna na druhú. Možno sme sa správali, akoby išlo o stávku. Naši chlapci boli, samozrejme, maximálne ochotní, no okrem toho, že nás občas osahávali a my sme ich z času na čas masturbovali, veľmi netlačili. Uzavreté, nábožné prostredie Hebríd nedovoľovalo veľa otvoreného tlaku, ale neskôr ma prekvapilo, koľko iných žien (možno o rok či tak neskôr) zažilo to isté.
V kozmopolitnejšom prostredí nielen chlapci povzbudzujú (z ich mladíckeho, mačistického pohľadu majú napokon čo získať), ale aj sexuálne aktívne rovesníčky často nabádajú ostatné, aby sa do toho pustili. Hádať sa o tom býva často trápne. Môže to prezradiť tvoju vlastnú neznalosť alebo neskúsenosť. Chlapcom sa dá odpovedať niečo v zmysle: “Si pripravený byť ockom?” S kamarátkami je často viac príležitostí prebrať skutočné problémy.
Ak sú to skutočné kamarátky, budú ochotné sa o tom porozprávať. Ak nie, prečo sa riadiš ich radami? Najlepšia odpoveď inej žene v tvojom veku je spýtať sa, čo jej sex v skutočnosti dáva. Pre drvivú väčšinu pätnásť- a šestnásťročných je úprimná odpoveď jednoducho neustály strach. Strach z tehotenstva; strach z choroby; strach, že sa to dozvie rodina; strach z rozchodu; strach z rečí; strach z vlastnej nedostatočnosti. Ich odpovede: zakaždým používame kondóm; nikto nebude nič rozprávať; miluje ma; milujem ho; ani by mu nenapadlo robiť to s inou; učím sa byť ženou; robím to, takže musím byť dospelá. Zo 100 žien v tvojej škole, ktoré sa spoliehajú na kondóm, asi 13 otehotnie v priebehu nasledujúceho roka, pretože kondóm sa často nepoužíva správne; pri správnom použití zakaždým by to boli len asi 2. Spomedzi sexuálne aktívnych tínedžerov má jedna osoba z desiatich jednu alebo viac pohlavne prenosných chorôb. Menej než päť percent takýchto tínedžerských vzťahov vyústi do manželstva a celoživotného partnerstva. Každá tvoja sexuálne aktívna spolužiačka už sedela v kabínke na záchode a plakala pri pohľade na nohavičky bez jedinej škvrnky. A chlapci? Mnohí jednoducho na rande párkrát dosiahnu vyvrcholenie a nevedia sa dočkať, kedy sa pochvália svojím skóre. Mužov nenenávidím; milujem ich. V tejto tínedžerskej subkultúre to jednoducho tak chodí.
Telo už možno túži po sexuálnom uvoľnení, ale to ešte neznamená pripravenosť na plnohodnotný vaginálny sex.
Spoločnosť
Tehotenstvo vydatej 26-ročnej je očakávané; nevydatej 26-ročnej - holt sa to stalo; 19-ročnej - ľahkomyseľné a promiskuitné; 16-ročnej - katastrofa. Nič z toho nemusí byť pravda, ale tak to vníma spoločnosť. Formuje to postoje ľudí okolo teba aj to, ako sa k tebe správajú.
Na inej úrovni nikoho neprekvapí, že nevydatá žena medzi dvadsiatkou a tridsiatkou žije sexuálne. Našťastie sa to dnes považuje za úplne prijateľné a za jej vec; vie, čo robí, a za svoje činy zodpovedá sama. Nad tým, že 19-ročná žije sexuálne, sa zvyčajne prižmúri oko. Kým neotehotnie, rodina môže prehliadať náznaky aj realitu a dúfať, že vie, čo robí. To, že sexuálne žije 16-ročná, stále vzbudzuje obavy. A akékoľvek následky ponesie celá rodina, nielen samotná mladá žena.
Môžu to ľudia poznať? No, nie, bez panenskej blany vyzeráš rovnako ako s ňou - a platí to aj na vyšetrovacom stole. Ale áno, existujú výrazné náznaky, ktoré môžu vyvolať veľké obavy u tvojich priateľov, rodiny, v škole a dokonca aj u ľudí, ktorých nepoznáš. Niečo o tebe prezrádzajú chlapci, s ktorými chodíš; kamarátky, s ktorými sa stretávaš; miesta, kde ťa vidia. Žijem vo veľmi malom meste, kde takmer každého pozná väčšina obyvateľov. Vo väčšom meste by to zodpovedalo štvrti a ľudia by o rodinách, ľuďoch a miestach vedeli asi rovnako veľa. Keď vidím dvojicu kráčať o polnoci po chodníku, urobím si určité závery. Viem, čo sa deje v turistickej chate na druhom konci toho chodníka. Ak ide o dvojicu 18-ročných, môže mi to byť až trochu na smiech; ak o dvojicu 16-ročných, môžem mať isté obavy. Keby jedným z nich bolo 14-ročné dieťa mojej polovičky, asi by som začala šalieť. K podobným záverom ľudia dochádzajú často.
Spomínam si na veľmi obľúbenú mladú ženu na ostrove, kde som vyrastala, ktorá otehotnela. Bola to veľmi uzavretá komunita. Ona aj jej priateľ mali 17. Mám podozrenie, že každá matka na ostrove zakázala svojim deťom (aj mne) kedykoľvek chodiť s niektorým z jej mladších súrodencov. Divoké domnienky a závery, no napriek tomu skutočné. Celá rodina je hodená do jedného vreca. Pred päťdesiatimi rokmi by ju poslali preč, dieťa by dali na adopciu a navonok by všetci celú vec ignorovali. Za zatiahnutými závesmi by však každá rodina nad tou situáciou krútila hlavou. Rodiny sa sťahovali, aby sa vyhli stigme tehotnej dcéry; iné sa stali tolerovanými vyvrheľmi.
V rámci rodiny sa "tajomstvo" tvojho sexuálneho života nedá udržať. Každá žena, ktorá je matkou, mala niekoľkokrát do činenia so spermou a okamžite ju spozná - podľa pachu, podľa vzhľadu, podľa stuhnutej látky, na ktorej je. Slipové vložky v koši v nezvyčajnom čase si niekto všimne; spermicídy majú charakteristický pach. Mama to môže ignorovať; môže vyvádzať a zúriť; ale bude o tom vedieť.
Finančné bremeno dieťaťa nesie 26-ročná sama a pravdepodobne len ona; pri 16-ročnej to budú náklady pre rodičov. Riziko, ktoré sa podstupuje, nie je len tvoje (hoci tvoje záujmy by mali byť na prvom mieste), ale je to riziko pre celú rodinu - rodičov aj súrodencov. Naša pomyselná 26-ročná bude mať zásadne zmenený život (či už je vydatá, alebo nie), ale celkom zvládnuteľný. Slobodné matky nie sú nič nezvyčajné a existujú pre ne podporné systémy - jasle a škôlky, zdravotné poistenie, opatrovateľky, chápaví priatelia a často aj chápavá rodina. Našu pomyselnú 16-ročnú čakajú úplne iné výzvy. Jej spoločenský život na niekoľko rokov v podstate zmizne. Dokončiť vzdelanie bude pre ňu ťažšie, ak to vôbec bude možné. Záťaž, ktorá dopadne na jej rodičov, bude veľmi vysoká.
Dobre, takže čo tým chcem povedať? Odpoveď má každá žena vlastnú. Polovica všetkých žien začne sexuálne žiť medzi 18. a 20. narodeninami. Asi štvrtina začne skôr a druhá štvrtina čaká dlhšie. Do 25 rokov zostáva panien pomerne málo, ale vôbec nie sú výnimkou. Zdá sa teda, že väčšina z nás zvážila možnosti a dospela k záveru, že čas nastal na samom konci dospievania. Sociológovia by povedali, že je to "normálne," teda že tak to robí väčšina ľudí. Verím ženám dosť na to, aby som si myslela, že väčšina z nich sa sama rozhodla zostať pannou až do tohto veku a sama sa rozhodla v tomto veku začať sexuálne žiť. Nie je náhoda, že v celom priemyselne vyspelom svete (jedinou výnimkou je Japonsko) ženy robia práve takúto voľbu. Sú tiež v takom veku, keď už zvážili riziká a kroky, ktoré môžu byť potrebné. Majú otvorené oči. Nie je náhoda, že niektoré čakajú dlhšie; jednoducho ešte nie sú pripravené urobiť ten veľmi vážny krok. Skôr - to ma znepokojuje. Nie je dosť nahromadených skúseností, vlastných aj získaných od iných, na to, aby sa dalo podstúpiť premyslené riziko.
