Klystíry
Klystír je spôsob čistenia hrubého čreva a konečníka (poslednej časti tráviacej sústavy) zavedením tekutiny priamo cez anus. Keď sa tekutina určitý čas zadržiava v konečníku, vypustí sa do nádoby spolu s výkalmi (odpadovými látkami tela). V mnohých častiach sveta nahradili klystíry perorálne preháňadlá a rektálne čapíky (lieky, ktoré sa zavádzajú do konečníka, kde sa rozpustia).
Klystír sa dá urobiť v nemocnici, v ambulancii aj doma. Vybavenie sa líši podľa prostredia a požadovaného výsledku. Jeden druh vybavenia sa nazýva 'irigátor' alebo 'kombinovaný irigátor' (pretože súprava slúži zároveň aj na vaginálny výplach - nástavec použitý v konečníku sa však nikdy nesmie použiť do pošvy). Ide o veľkoobjemový opakovane použiteľný vak podobný termoforu, ktorý sa dá zavesiť alebo držať v ruke. Na jednom konci je k nemu pripojená úzka gumová hadička a jej druhý koniec ukončuje plastový zavádzací nástavec.
Jednorazové klystíry podávajú menšie objemy tekutiny. Dajú sa použiť doma a predávajú sa vopred zabalené a vopred namazané lubrikantom. Ich použitie je jednoduché: ide o plastovú fľaštičku so zavádzacím nástavcom na konci. Gumový balónik funguje na rovnakom princípe, ale jeho výhodou je, že sa dá použiť opakovane.
Aký je rozdiel medzi klystírom a preháňadlom?
Obe metódy stimulujú črevá, preháňadlo sa však užíva ústami, kým klystír sa podáva cez anus; zvyčajne sa nekombinujú, iba na pokyn lekára, napríklad pred kolonoskopiou. Klystíry nemajú nahrádzať preháňadlá; používajú sa hlavne pri ťažkej zápche a zaklinenej stolici a niekedy aj ako pomoc pri 'inkontinencii stolice' (strate bežnej kontroly nad črevami). Preháňadlá sú naopak spravidla vyhradené pre ľudí, ktorí črevá ovládajú alebo majú aspoň potenciál ich ovládať. Preháňadlá sú bežne dostupné, ale môžu mať krátkodobé aj dlhodobé vedľajšie účinky. Pri ich zneužívaní si na nich črevá môžu vytvoriť závislosť. Klystíry môžu hrubé črevo rozťahovať. Pri častom používaní môže hrubé črevo časom stratiť svalový tonus, takže už nedokáže vyvinúť svalové sťahy potrebné na vylúčenie stolice.
Dá sa urobiť klystír aj s inými tekutinami než vodou?
Existuje množstvo zmesí, ktorými sa dajú vyplachovať črevá. Jedným z najbezpečnejších a najjemnejších prípravkov je teplý fyziologický roztok, pretože nevyplavuje z tela elektrolyty. Očisty hrubého čreva zahŕňajú klystíry pripravené z bylín, výživových doplnkov alebo zložiek, ako je citrónová tráva, čerstvá citrónová šťava, cesnak či káva - lekári pred nimi však varujú, pretože dráždia sliznicu čreva a klystíry s kávou už spôsobili úmrtia. Ľudia, ktorí si robia klystíry pre potešenie, si ich často pripravujú svojpomocne, aby dosiahli určitý účinok; používajú pritom neobyčajne pestrú paletu prísad, napríklad víno, kastílske mydlo (mydlo z olivového oleja), melasu a podobne - mydlo však môže črevo chemicky popáliť a alkohol sa dostáva priamo do krvi, takže oboje je nebezpečné.
Medicínske využitie
Liečba klystírmi sa praktizuje od staroveku. V minulosti sa podávali na zmiernenie príznakov zápchy, bolesti brucha a rôznych chorôb. Navyše pri pôrodoch bolo zvykom podávať ich tehotným ženám tesne pred narodením dieťaťa. Táto prax bola kedysi pri pôrode bežná, aby vyvolala kontrakcie alebo zabránila vylúčeniu stolice, pôrodnice od nej však väčšinou upustili.
V súčasnosti sa klystíry používajú na liečbu rôznych telesných ťažkostí, ako je zápcha, inkontinencia stolice a porucha činnosti čriev - nikdy však pri podozrení na črevnú obštrukciu. Ľudia, ktorí potrebujú klystíry, môžu trpieť stavmi súvisiacimi s úrazom, vysokým vekom, ochrnutím alebo nevyliečiteľnou chorobou.
Klystíry sa môžu robiť aj na odstránenie akýchkoľvek prekážok pred zobrazovacím vyšetrením alebo tesne pred zákrokom, ako je kolonoskopia. Zdravotnícky personál sa môže rozhodnúť podávať lieky aj klystírom, aby neprechádzali tráviacim traktom.
Alternatívna liečba
Alternatívna medicína spopularizovala čistenie hrubého čreva, ktoré sa označuje aj ako kolonika, hydrokolonoterapia alebo výplach hrubého čreva. Podľa niektorých ľudí klystír čistí hrubé črevo a dolnú časť črevného traktu od škodlivých toxínov, ktoré sa tam hromadia. Táto teória vychádza z toho, že v črevách sa môžu hromadiť baktérie v dôsledku stolice, ktorá sa úplne nevylúčila. Výplach hrubého čreva by tak mohol prispieť k lepšiemu celkovému zdraviu a pohode. Súčasný vedecký výskum však v tejto liečbe, žiaľ, nachádza viac rizík než prínosov.
Klystíry na erotické účely
Nervové zakončenia v konečníku dokážu vyvolať veľmi príjemné reakcie, podobné tým, ktoré vyvolávajú nervové zakončenia v oblasti genitálií a okolo nich. Hoci prijatie klystíru môže byť pre niekoho nepríjemné (alebo až bolestivé), tento zážitok môže u prijímajúcej strany vyvolať vzrušenie. Niekoho to vzruší natoľko, že počas klystíru masturbuje. U mužov to môže súvisieť s tým, že sa pri tom stimuluje prostata. Samotné prijatie klystíru môže, ale nemusí vyvolať orgazmus.
Ľudia si často robia klystír pred análnymi aktivitami, ako je anilingus alebo análny styk. Páru to nielen dodá pocit čistoty, ale aj zníži riziko, že sa stolica dostane na erotické hračky alebo genitálie.
Klystíry môžu byť súčasťou BDSM (skratka pre 'bondage, disciplína/ dominancia, submisia/sadizmus a masochizmus'). Niekoho vzrušuje možnosť prinútiť inú osobu prijať klystír alebo predstava, že sa kvôli druhej osobe dôkladne vyčistí. Existuje aj fetiš zameraný na to, koľko tekutiny sa dá udržať v konečníku. Potešenie môže prinášať schopnosť dlho ju zadržať alebo to, že niekto k zadržiavaniu tekutiny núti. Ľudí, ktorí holdujú klystírom, môžu vzrušovať aj kŕče alebo pocit "plnosti" pri súčasnej masturbácii.
Klyzmafília
Tento fetiš sa vyznačuje silným sexuálnym uspokojením spojeným s klystírmi. Pre niekoho môže byť záľuba v klystíroch len zvláštnosťou v rámci 'normálneho' sexuálneho života, u iných sa však spája s celým radom ďalších fetišov, ako je urofília (moč) či koprofília (stolica). Túžba dostať klystír môže byť taká silná, že človek s klyzmafíliou (klyzmo) zveličuje svoje zdravotné ťažkosti, aby mu zdravotnícky personál podával procedúry.
Okrem potešenia z prijímania klystíru môže takého človeka vzrušovať aj podávanie klystíru inej osobe alebo už samotná predstava ktorejkoľvek z týchto rolí. Iných vzrušuje pohľad na gumové vybavenie alebo jeho textúra. Prísady ako mydlo či vaječné žĺtky môžu anus chemicky dráždiť, čo môže byť nepríjemné až bolestivé. Na druhej strane niekoho môže pocit bolesti alebo pálenia vzrušovať.
Článok v The American Journal of Psychotherapy (1976) skúma Freudov výklad tejto parafílie: 'Pri prijímaní klystíru sa pacient identifikuje so svojou matkou, zatiaľ čo osoba, ktorá klystír podáva, predstavuje jeho otca. Klystír predstavuje akt súlože a pacient, ktorý z tohto zážitku vychádza, "exkrementálne dieťa".
Klystírové kúpele
Po celom svete existujú kúpele, ktoré uspokojujú najrôznejšie potreby. Tie, ktoré sa špecializujú na dolné partie a prezývajú sa 'klystírové kúpele', fungujú pod hlavičkou čistenia hrubého čreva a ponúkajú kolonické pobyty vrátane výplachov a detoxikačných služieb.
Existujú aj 'poskytovatelia špecializovaných služieb', napríklad nevestince vyškolené v umení análnej erotiky. Tam dokážu splniť aj netypickejšie želania týkajúce sa klystírov. Poznáš výraz "poriadna opica"? Ashley Hames, nebojácny objaviteľ erotiky zo seriálu Sin Cities na stanici Showcase, navštívil jeden taký podnik v Montreale, aby využil jeho služby. V rozhovore o najšialenejších veciach, aké kedy urobil, bez váhania uviedol medzi nimi klystír s červeným vínom, ktorý mu podala 'zdravotná sestra'.
Klystíry a alkohol
Ak ťa zaujímajú alkoholové klystíry, maj na pamäti, že môžu byť mimoriadne bolestivé pre pálenie, ktoré alkohol spôsobuje. Neskúšaj to: alkohol vstrebaný konečníkom sa rýchlo dostane do krvi a obíde dávivý reflex tela, takže aj malé množstvo môže spôsobiť otravu alkoholom - a už to ľudí zabilo. Prečo? Pretože hrubé črevo vstrebáva alkohol do krvi rýchlejšie ako tráviaca sústava. Daj si mimoriadny pozor … riziko predávkovania je vysoké a hrozí otrava alkoholom, ba aj smrť!
Klystíry vo filmoch
Sexuálna fascinácia klystírom (prepáč tú slovnú hračku) nie je nič nové; v skutočnosti môže pramenieť z nadšenia, s akým ho praktizovala predchádzajúca generácia. Ak stále netušíš, o čom hovoríme, lepšiu predstavu získaš po zhliadnutí scény s klystírom vo vani z klasického filmu pre dospelých The Devil in Miss Jones (1973), ktorý napísal a režíroval ten istý muž, čo vytvoril Deep Throat (1972). Žena v nej zmyselne napĺňa vodou každý zo svojich otvorov pomocou gumovej hadice pripojenej ku kohútiku. Ďalšia klystírová klasika, Water Power (1977), predstavila Klystírového banditu, ktorý sa vydáva na násilné 'čistiace ťaženie' a nasilu podáva klystíry vysokoškoláčkam proti ich vôli. V Nemecku vyšiel film pod názvom "Schpritz" a stal sa kultovým fetišistickým hitom.
Monumentálny klystír
V júni 2008 v ruskom meste Železnovodsk odhalili bronzovú sochu vysokú päť stôp a vážiacu 800 libier, ktorá oslavuje - ako inak - klystír. Toto umelecké dielo, zobrazujúce troch anjelov, ktorí držia klasický klystírový balónik, spája "iróniu a humor", čiastočne aj vďaka podobnosti s renesančnými dielami Sandra Botticelliho. Socha stojí pred námestím kúpeľov Mašuk-Akva-Term, ktoré sú známe liečbou tráviacich ťažkostí vodou z minerálnych prameňov Kaukazu.
Na záver
Ak klystír podáva skúsená osoba, negatívne vedľajšie účinky sú zriedkavé. Ak sa rozhodneš pre klystír doma, zaobstaraj si domácu súpravu a pozorne si prečítaj návod! Postupuj mimoriadne opatrne, pretože tkanivo konečníka je veľmi jemné. Inak sa tvoj zadok (ako sa hovorí) dostane do kaše!
